Atopická dermatitída
- Eliminovať premnoženie baktérií. Vhodné (ale nepraktické) sú u detí kúpele s hypermangánom (do skleneného pohára s vodou dáte nerezovou lyžičkou niekoľko zrniek, rozpustíte, nalejete do vaničky s pripravenou vodou na kúpanie. Roztok musí byť bledoružový. Farbí predmety a nechty). Kúpeľ má byť krátky- ide o očistenie tela, nie o hranie. Mydlo je nevhodné- ničí kyslú bariéru kože, pomáha vyplaviť lipidy z „armatúry“ ,účinok na baktérie pritom nie je dostačujúci, naopak, pri potlačení pôvodných, prirodzených baktérií, sa premnožia zlaté stafylokoky. V extrémnych prípadoch zhoršenia ekzému je potrebné podať celkovo antibiotiká.
- Potlačiť zápal. Ekzém má nepríjemnú vlastnosť- „živí“ sám seba- zväčšuje sa, aj keď už vyvolávajúca príčina netrvá. Keďže zlyhala prirodzená regulácia kože, treba zasiahnuť zvonka. Možnosti sú tri:
- Kortikoidy. Sú to látky, ktoré potláčajú zápal. Zároveň brzdia rozmnožovanie buniek. Týmito dvoma mechanizmami zasahujú do AD a liečia ju. Nevýhodou je, že ako vedľajší účinok spomalenia rozmnožovania buniek vzniká atrofia(stenčenie) kože- koža je menej odolná, v extrémnom prípade sa môžu objaviť rozšírené cievky a strie. Tento účinok čiastočne nevratný. Jeho miera závisí na druhu použitého kortikoidu- moderné prípravky majú vysokú mieru bezpečnosti. Zjednodušene povedané- veľmi účinný kortikoid má veľké nežiaduce účinky, ale takýto jednoduchý vzťah celkom neplatí. Veľkú pozornosť vyžaduje aplikácia kortikoidu v miestach zhybov a na tvári- tam je riziko najvyššie. Okrem toho kortikoidy tým, že tlmia imunitu, podporujú infekciu a tým aj rast baktérií (čo ale tiež neplatí univerzálne)- preto sa používajú často striedavo s dechtami alebo lokálnym antibiotikom, či dezinfekčným prostriedkom. Technika aplikácie kortikoidu sa líši podľa preparátu, ale zásadou je tzv. „buldozérová“ liečba –veľa, intenzívne a krátko, naraz vysadiť po zlepšení (pri krátkej liečbe sa netreba obávať vedľajších účinkov a dôležité je skôr „zmapovanie“ priebehu ochorenia a zistenie, aká môže byť liečba účinná). Očakáva sa návrat ochorenia –potrebné je zistiť, ako rýchlo nastane. Vhodné je niekoľkokrát liečbu zopakovať a v období bez kortikoidu kožu len intenzívne premasťovať, dni a charakter ošetrenia treba zapísať do kalendára, podľa údajov od pacienta lekár nastavuje ďalšiu liečbu.
- Dechty. Ide o hnedé a zapáchajúce látky. Potláčajú zápal inak ako kortikoidy a nespôsobujú atrofiu kože. Riziko predstavuje ich použitie u celkom malých detí- vstrebávajú sa a môžu spôsobiť poškodenie vnútorných orgánov. Potrebné sú preto nižšie koncentrácie týchto látok v prípravkoch pre deti. Majú dezinfekčný účinok, takže naraz tlmia zápal aj potláčajú baktérie. Ich účinok je pomalší a použitie nepraktické.
- Pimecrolimus a tacrolimus (tzv. TIM- lokálne imunomodulátory) –ide o protizápalové látky s odlišným účinkom a schémou použitia ako kortikoidy. Nedajú sa použiť u detí do dvoch rokov a nedá sa s nimi opaľovať -predpokladá sa, že pri dlhodobom použití zvyšujú riziko rakoviny kože.
- Zlepšiť bariérovú funkciu kože. V prípade, že zápal odoznel, treba dodávať koži lipidy zvonka- vhodné natierať krémom, ktorý určí lekár. Prípravky, ktoré obsahujú lipidy sa nazývajú emolienciá. Neobsahujú kortikoidy ani dechty. Ich používanie je dlhodobé, minimálne 2x denne.
- Dlhé dojčenie. Optimálne 1 rok, minimálne 6 mesiacov. Podľa možnosti vyhnúť sa kravskému mlieku počas prvých 6 mesiacov života. Ak majú obaja rodičia aj dieťa atopické ochorenie, malo by byť dieťa plne dojčené, alebo aspoň dostávať hypoalergénne mlieko.
- Minimálne do 7. mesiaca života sa vyhýbať výrobkom z múky (pšeničnej, ražnej), žiadne pečivo, žiadne piškóty, žiadna krupicová kaša. Odporúčania sa v tomto smere za ostatné obdobie vyvíjajú a v súčasnosti nie je celkom jednoznačný názor, ktorý postup je správny.
- Nasledujúce potraviny by nemali byť podávané v prvom roku života:
- citrusy
- kiwi, ananás, broskyne, figy, mango, ďatle
- bobule (ríbezle, egreše, maliny, jahody, ostružiny,)- čučoriedky sú povolené
- orechy, mandle, pistácie, olejové plody, slnečnicové semienka, mak
- cukor, sladkosti, med, javorový sirup, čokoláda, kakao
- paradajky, zeler, paprika, redkvička, chren, kyslá kapusta
- strukoviny
- bylinky(hlavne žerucha, bazalka)
- korenie-vanilka, škorica…
- vajcia, mlieko, mliečne výrobky
- ryby a mäkkýši
- údeniny, bravčovina.
Atopická dermatitída je zápalové ochorenie kože. Je jedným z prejavov atopie. Atopia je geneticky daná vrodená vlastnosť, ktorá sa nemusí alebo môže v priebehu života prejaviť. Postihovať môže kožu, ale aj iné orgány (napr. pľúca –v podobe astmy). Atopik je človek, ktorý reaguje zápalom na podnety, na ktoré by reagovať nemal. Výsledný obraz na koži sa nazýva atopická dermatitída alebo atopický ekzém. Ide o poruchu imunitného systému, ktorý je nadmerne citlivý na činitele životného prostredia (jedlo, prach, pele, baktérie…). Povrch kože sa skladá z neživej rohovinovej časti, ktorá tvorí pevnú sieť. V okách tejto siete sú viazané tuky (lipidy) špeciálneho zloženia. Celok chráni živú kožu, ktorá sa nachádza pod ním a zabraňuje prechodu dráždivých látok do živých častí kože. Kyslý povrch kože zabraňuje okrem iného premnoženiu nežiaducich baktérií. Tento systém sa štruktúrou podobá železobetónu. U atopika vplyvom rôznych vonkajších činiteľov (mydlo, voda, saponáty, dráždivé látky) sa „vylúhujú“ ochranné lipidy z rohovinovej vrstvy kože a tým dochádza k narušeniu jej bariérovej funkcie (ako keby sa zo železobetónu vyplavil betón a ostane len železná armatúra), látky z vonkajšieho prostredia sa dostávajú do kože, dráždia ju a spôsobia zápal. Pri zápale dochádza k narušeniu produkcie lipidov, tým sa bariéra ďalej zhoršuje a celý kolobeh sa opakuje. Výsledkom je závažný rozsiahly ekzém. Zvlášť u malých detí hrajú dôležitú úlohu aj vnútorné činitele- infekcia, strava, stres- priamo spôsobujú zápal kože. Zvláštnu úlohu majú pri zhoršení ekzému baktérie kože, najmä premnoženie zlatého stafylokoka, ktorý sa na koži atopikov bežne nachádza. Na normálnej koži rastie málo alebo vôbec. Tieto baktérie rastú na koži atopikov vo veľkom množstve, vypúšťajú svoje splodiny do okolia a tým ju dráždia. Nejde teda o pravú infekciu, skôr o neznášanlivosť produktov baktérií. Prečo mám atopickú dermatitídu(AD) práve ja?
Sklon k AD je daný dedične. Nazýva sa atopia alebo atopická diatéza (= sklon). Ostatní rodinní príslušníci mávajú často napríklad suchú kožu alebo niektorú inú atopickú chorobu- ide o ochorenia, ktoré sa môžu vyskytnúť u jedného človeka s atopiou spolu. Mechanizmus vzniku je prevdepodobne podobný ako pri AD. Okrem AD ide o sennú nádchu, astmu, migrénu. Atopikom sa ich sklon ku chorobám prejaví, keď na to nastanú vhodné podmienky- u detí krátke dojčenie, nasadenie príkrmu, zmena mlieka, nedodržiavanie diéty a režimu, stres, nevhodná činnosť…
Je atopická dermatitída prejavom nejakého vnútorného ochorenia?
Nie. AD nie je prejavom žiadnej konkrétnej vnútornej poruchy tela. Je poruchou regulácie imunity a sú za ňu zodpovedné imunitné bunky (biele krvinky)–je prenosná z človeka na človeka pri transplantácii kostnej drene. Existujú výnimky–klinické syndrómy so súčasnou atopickou dermatitídou, ale počet pacientov s takýmto ochorením je extrémne nízky (celosvetovo stovky).
Je atopická dermatitída nákazlivá?
Nie, ale je dedičná–dieťa, ktorého rodič má AD, má približne 40% šancu, že ju dostane. Šanca zdediť AD po matke je vyššia ako po otcovi. Je AD doživotné ochorenie?
Väčšinou nie. Pri prvých prejavoch AD je ťažké určiť, či bude ochorenie pretrvávať, alebo postupne ustúpi. V živote atopika sú obdobia, kedy sa ekzém buď objaví, alebo zmizne. Tieto dôležité obdobia sú: 4. mesiac, 2. rok, 6.rok života, začiatok a koniec puberty, skorá tridsiatka, neskorá štyridsiatka. 90% pacientov s AD je najneskôr do konca puberty bez prejavov. Atopická dermatitída až do svojho prirodzeného ústupu prebieha v obdobiach so zlepšením a zhoršením. Môže prechodne aj úplne zmiznúť. Prebieha AD stále rovnako?
Nie. AD má rôzne prejavy závislé od veku. U dojčiat je to ekzém na tvári a na tele, u väčších detí „flexurálny“ ekzém- v zhyboch a na krku, u dospelých ložiskový ekzém na tele alebo forma s jednotlivými vyrážkami. Existujú niektoré špeciálne formy ekzému, ktoré sa môžu vyskytovať ako jediný príznak atopie (ekzém na bradavkách u mladých žien, folikulárna keratóza, praskliny za ušami, pityriasis alba) –hovoríme o atopickom minime. Dá sa životosprávou ovplyvniť priebeh AD?
Áno. Diéta, bezprašné prostredie (žiadne koberce, staré matrace, domáce zvieratá, závesy, žiadne páperové periny a vankúše, žiadne izbové kvetiny), oblečenie z bavlny (malá prímes syntetického vlákna môže byť), nevhodné je pletené syntetické a vlnené oblečenie. Malo by byť biele (aspoň spodné vrstvy). Po spotení napr. pri športe sa treba prezliecť. Nevhodné je fajčenie –zväčšuje sa šanca na vznik astmy. Alkohol zhoršuje svrbenie. Káva nie je zakázaná, rovnako ako nemožno jednoznačne a plošne zakázať kakao (menej kvalitné obsahuje nečistoty a plesne) . Aké sú možnosti liečby?
Liečba AD vyžaduje taktiku. AD je dobre liečiteľná a má perspektívu spontánneho ústupu vekom- prognóza je teda dobrá. Liečba má niekoľko cieľov:
Je potrebná diéta?
U dospelých pacientov nehrá väčšinou diéta zásadnú ulohu. Odporúča sa však, aby dodržiavali diétu bez obsahu dráždivých potravín (dosť neurčitá definícia –napr. káva, kakao, citrusy, kiwi, morské ryby, škorica, plesnivé syry). U detí je diéta dôležitejšia. Ak má matka atopickú dermatitídu, je pravdepodobné, že ju bude mať aj dieťa (pravdepodobnejšie, ako keď ju má otec). Preto je vhodné celkom odmalička dodržovať nasledujúce zásady: